Dovolím si krátku reakciu na blog Michala Habrmana, analytika Inštitútu finančnej politiky, ktorý publikoval nedávno na webstránke Denníka N. Uvádza v ňom, že Bratislava podľa vzorca na prerozdelenie dane z príjmu fyzických osôb z roku 2004 dostáva peniaze na 760 tis. obyvateľov a teda nie je ukrátená o dane kvôli neprihláseným obyvateľom.
Záverom autor konštatuje, že problémom rozpočtu Bratislavy nie sú chýbajúci obyvatelia s trvalým pobytom, ale výdavky na prebujnelú administratívu. Týmto blogom chcel zrejme p. Habrman spropagovať štúdiu IFP s názvom Výzva pre slovenské metropoly, robí však len medvediu službu starostlivo budovanému odbornému imidžu IFP.
Aby som to povedal diplomaticky, vyššie uvedená štúdia IFP nebola v komunite odborníkov na samosprávu prijatá príliš pozitívne. Sám som ju podrobil kritike vo svojom predchádzajúcom blogu, v ktorom spochybňujem najmä metodiku výpočtu administratívnych výdavkov. Tvrdením o príjmoch z DPFO na 760 tisíc obyvateľov sa však debata o problémoch financovania hlavného mesta dostáva na celkom inú úroveň.
Na chybu vo výpočte už autora upozornil p. Hrčka (blog obsahuje aj opravu). Ja by som chcel k tomu pridať ešte dve skutočnosti.
Po prvé, analytikovi IFP nie je zrejmé, na čo slúži veľkostný koeficient vo vzorci na prerozdelenie DPFO. Dovolím si odcitovať z dôvodovej správy k nariadeniu vlády č. 668/2004 o prerozdelení výnosu dane z príjmov územnej samospráve:
„Kritérium neutralizuje externality, prelievanie úžitku z jednej správnej jednotky do druhej bez zohľadnenia nákladov. Cieľom je rešpektovať zvýšenú potrebu finančných prostriedkov pre obce a mestá, ktoré vykonávajú samosprávne pôsobnosti aj pre obyvateľov okolitých obcí. Súčasne je motivačným faktorom pre medziobecnú spoluprácu a racionalizácie výkonov funkcií samosprávnych orgánov. Podporuje efektívnosť pri riadení samospráv.“
Nejde teda o nejaké umelé pridávanie počtu obyvateľov Bratislave, ale o kompenzáciu za výkon funkcií a zabezpečovanie služieb, ktoré mesto poskytuje pre obyvateľstvo z okolitých miest a obcí prichádzajúce do Bratislavy za prácou či zábavou.
Po druhé, štatisticky vykazovaný počet obyvateľov Bratislavy, ktorý je základom pre prerozdelenie príjmov z DPFO, sa v dôsledku nezvládnutých ščítaní obyvateľstva prepadol hlboko pod reálnu úroveň. Svedčia o tom viaceré nepriame evidencie, no realitu sčítania dobre vyjadruje tento graf:
Znamená to teda, že Bratislava jednoznačne prichádza o milióny eur ročne z dane z príjmu fyzických osôb, ktoré jej na základe vládou schváleného vzorca z roku 2004 právom patria. Háčik je naozaj v štatisticky evidovanom počte obyvateľstva, tento ukazovateľ však nebude možné zásadnejšie upraviť skôr ako pri novom sčítaní v roku 2021. Zatiaľ sa dá aspoň apelovať na ľudí trvale bývajúcich v Bratislave, aby si v meste prihlásili aj trvalý pobyt a tým prispeli k zvýšeniu štatisticky evidovaného počtu jeho obyvateľov. Napríklad tak, ako sa o to snaží Bratislava kampaňou Prihláste sa.
